V Tatrách je vždy čo robiť II. – Obyčajná túra.

Autor: Patrik Tkáč | 16.8.2010 o 15:58 | (upravené 16.8.2010 o 22:34) Karma článku: 11,90 | Prečítané:  5569x

Pokračujem vo vyvracaní mýtu, že v Tatrách skapal pes. Prišiel som len na otočku a musel som vstávať poriadne skoro, aby som sa stihol pripojiť k môjmu strýkovi, ktorý uznáva v Tatrách dve zásady. Prvá je, že počasie na internete, IPHON-och a u Iľka bude s najväčšou pravdepodobnosťou iné, ako hlásia.

Druhá zásada je, že ak sa na túru nevyráža pred šiestou, tak je to stratený deň v živote . Takže v duchu týchto dvoch pravidiel po predpovedi o 99 percentnej pravdepodobnosti pršania sa vydávame pred šiestou na Sliezsky dom. Tmavé mračná nad Gerlachom dávajú tušiť, že diskusia nad ďalším vývojom tohto dňa bude jedno z najčastejších. S odkazom na neschopnosť pána Iľka formou „Komu veríš, Iľkovi a svojim očiam alebo mne!“ však strýko drží morálku mužstva a rezko kráčame k Sliezskemu domu. Niekto by si myslel, že Sliezsky dom je braný ako motivácia dosiahnutia jedného výškového bodu, ale nie je to tak. Je to prozaickejšie a je to ďalší dôležitý moment určujúci kvalitu tatranského dňa. Raňajkovať sa musí v prírode. Napriek dlho očakávanej rekonštrukcii Sliezskeho domu je nosičský klub v jeho tesnej blízkosti otvorený. Pani práve zakúrila v krbe a tak je trochu nadymené, ale to len podčiarkuje atmosféru, a tak objednávame po tri párky, čaj a HLAVNE ranný štamperlík. Dodá odvahu a aj tie oblaky sa hneď zdajú byť menej tmavé. Tu je nutné urobiť reklamu tatranskej špecialite. Ideálnym ranným štamperlíkom je Horec. Pálenka vyrobená z borovičky alebo vodky, v ktorej sa intenzívne kúpe koreň Horca. Veríme, že Horec je chránený, tak sa pridáva pocit zakázaného ... . Ale Horca nemajú, tak postačí borovička. Posledné zdržanie je kalibrácia hodiniek na správnu výšku, čo zvláda len jeden člen výpravy, ale keďže každý dal za hodinky nemalé peniaze nastaviť treba všetky. Však čo by s nami bolo, keby sme presne nevedeli ako je kto vysoko. Po zelenej klasicky zľava povedľa Velického plesa kráčame k strmému hangu v ústrety nádhernej Velickej doline . Na hlavu nám padá Večný dážď (názov miesta kde zo skaly z vrchu celoročne padajú kvapky) . Každý saám za seba rozmýšľa nad tým aký je dobrý, keď sme to tu v zime zlyžovali , lebo približne päťdesiat stupňov sklonu pochopíte, až keď v nich stojíte. Faaakt sme dobrí ...

Nad hangom úplne iný svet, predovšetkým teda rovina, kedy môžete dorovnať kyslíkový dlh nabratý počas výstupu ale predovšetkým naozaj pocit, že ste mimo civilizácie. Okrem stále dobre udržiavaného alebo udržaného chodníka všetko naokolo je čisté, nezmenené, tak nejak vyzývajúce a zároveň vystríhajúce. Jediným zásahom do kľudu je strýkov - horolezcov nepretržitý komentár k názvom jednotlivých štítov, stien a sediel. Používa výrazy „kút“, „galéria “, „komín“ a tým získava pocit, že jeho namierený prst na 800 metrov vysokom kopci vytvára zrozumiteľný výklad našej poslednej vylezenej cesty. Ruku na srdce. Nielen, že keby to netvrdil ale nebyť Sliezskeho domu, neviem či by som vedel, že to bolo v tejto doline, keď sme to liezli. Ale to je na iný príbeh, ako je to s lezením v Tatrách. Áno, môj strýko sa v Tatrách vyzná, aj keď treba povedať, že počas dňa sa opraví pri miestopise tak zhruba každý druhý krát. Takže, ak sa náhodou až tak dobre nevyzná, tak je aspoň dobrý človek, že nás nenechá v omyle.

Stúpame popri masíve Gerlachu smerom k Poľskému hrebeňu, avšak nemáme za cieľ ho prekonať. Plán je zložitejší. Dvaja členovia výpravy ešte neboli na Gerlachu, a tak cieľom je cez Litvorové pleso po hrebeni naň vystúpiť. Všetci sme registrovaný horolezci a hlavne strýko to má všetko prejdené, ale aj tak nájsť správne miesto kde odbočiť nie je úplná sranda. Napriek optimizmu a zaznávaniu Iľka sa zdá, že bude platiť staré tatranské pravidlo „desiata rozhodne“. Proste nám to tak už dlho vychádza, že rozhodnutie o „vrcholovom“ útoku alebo ústupe, treba ohľadom počasia urobiť o desiatej. To pravidlo asi nemá žiadne rácio, napriek tomu po krátkom výlete mimo chodník, keď už ani mužíci nepomáhajú (mužík je navrstvená malá pyramída z kameňov, ktorá vodcom a horolezcom pomáha orientovať sa v teréne mimo chodníkov), robíme rozhodnutie o návrate na chodník. Chvíľu nás to mrzí, ale po troch bleskoch a dunení hromov poslušne súhlasíme s pánom Bohom a rozhodujeme sa o náhradných alternatívach. Núka sa do hodiny a pol cez Poľský hrebeň a cez Prielom dosiahnuť Zbojnícku chatu. Odradí nás len slovo skúseného strýka, že po ceste stretneme viac turistov ako nám je milé, a tak volíme dlhšiu aj keď asi ľahšiu alternatívu a to zostup Bielovodskou dolinou do Lysej Poľany. Jeden člen našej výpravy, mladší ako my, ale hlavne s úplne inou kondíciou (lezúci desiatky, a nie ako my naše šestky- klasifikácia obtiažnosti stien pri lezení) bol chvíľu nešťastný, lebo tak ako pre nás ranné párky, preňho je dôležité absolvovať aspoň jeden štít za deň, a tak sa na Poľskom hrebeni na chvíľu !!! odtrhne a vybehne na Východnú vysokú. Časy na informačných tabuliach delí dvomi a tak nás dostihne skôr ako sa zastavíme na ľahký obed nad Kačacími plesami. Samotný názov plies iniciuje diskusiu na tému ochrany prírody, lebo nedá si nespomenúť na prúšvih, keď som sa minule pochválil, ako sme s dcérou kŕmili kačice rožkom na Štrbskom plese. Aj sa hanbím, že som si to neuvedomil, lebo keď sa hádam so svojim podvedomím, tak som presvedčený, že som to vedel. Áno, som vinný a chcem niesť následky a páni redaktori predmetného denníka už kontaktovali zodpovedné orgány, že čo so mnou spravia. Som pripravený niesť následky. Zaujímavejšie na tom je, že práve táto časť zaujala veľa ľudí. A tak sme rozmýšľali, ako zatraktívniť tak „banálne“ veci, akože sme na Kačacom plese nenašli kačky, a že sme sto metrov od nás videli sedem kamzíkov. Páčila sa nám táto verzia :

„Keď sme dojedli obed, rozmýšľali sme, čo urobiť s odpadkami. Batohy tak či tak ťažké, nebudeme predsa nič znášať dole. A tak vznikla súťaž : „traf si svoju kačicu“. Niektoré konzervy si našli cieľ, iné nie. Ale však nejaký ten kameň sa pri plese vždy nájde ... a odvtedy na kačacích plesách niet kačíc “.

Poznáte to, keď sa začne kreovať, tak samozrejme padli rôzne návrhy na ďalšie eseje ako „chyť si svojho kamzíka “ a podobne. Bože snáď všetci pochopia , že len sranda ...

Nakoniec so všetkou vážnosťou treba povedať, lebo to je cieľom tohto príspevku, že zostup celou Bielovodskou dolinou, napriek jej ohromnej dĺžke (štyri a pol hodiny z Poľského hrebeňa) je obrovský zážitok, bez ohľadu na to, koľký krát ju idete. Naozaj sedem kamzíkov nie ďalej ako 100 metrov, nádherné výhľady, machom porastené kamene pod hustým lesom v neuveriteľných farbách, potôčiky motajúce sa vám pod nohami a to všetko zabalené do končiarov Mlynára a Malého Mlynára a Ťažkej veže. Raj na zemi, bez ohľadu na to, že sa Iľko zase raz nemýlil, vylialo nám na hlavu 100 litrov vody a zadok nám nakopali dokola udierajúce blesky. Posledný úsek sme znovu porušili pravidlá a každý si priamo z cesty odtrhol po dvoch malinách, borievkach, a stojí nám to aj za pokutu. Kiežby si ich tu odtrhlo po jednej viac ľudí ako tí piati, čo sme za delí deň stretli.

Finále nemôže byť bez bodky v miestnom pohostinstve. Pravda je taká, že v Lysej poľane jedna veľká katastrofa, ale halušky a goralská pochúťka v Goralskej krčme v Ždiari spolu s vodkovým Horcom zapísali tento deň medzi tie nezabudnuteľné. To, z čoho sme však naozaj šťastný je istota, že takýchto dní si vieme spraviť pokiaľ nám zdravie praje neúrekom. Môj strýko len túto túru išiel aspoň desiaty krát a naozaj vyzeral šťastne .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?